Doma na letisku. Konštrukcia domova z autoetnografickej perspektívy obyvateľa letiska Londýn Heathrow.
Autoři | |
---|---|
Rok publikování | 2016 |
Druh | Konferenční abstrakty |
Citace | |
Popis | Letiská bývajú, podobe ako obchodné domy a motely, často označované ako typický príklad non-places (Augé 1995) či placeless places (Relph 1976), kde „nikto nie je doma, každý len prechádza“ (Bosteels 2003:223) a ktoré svojou jednotvárnosťou i absenciou autentických väzieb k okoliu znemožňujú návštevníkom identifikovať sa s nimi ako s plnohodnotnými miestami. Tento príspevok ponúka odlišnú perspektívu obyvateľa letiska reflektujúcu zážitok udomácňovania sa autorky na letisku Londýn Heathrow počas trvania etnografického výskumu percepcie letiska ako miesta príchodu. Etnografická rovina zúčastneného pozorovania pasažierov však v príspevku ustupuje paralelne prebiehajúcej autoetnografii zaznamenávajúcej vlastné reakcie, pocity a stratégie autorky formou osobného denníka. Takmer nepretržitý pobyt na Heahrowe po dobu 31 dní poskytol bohatý empirický materiál zachytávajúci nielen proces konštrukcie domova bezdomovcom, ale zároveň tento proces zasadzuje do konkrétneho a v mnohých ohľadoch špecifického prostredia letiska ako dynamickej, extrémne monitorovanej, metastabilnej urbánnej formy. Domov je tak prezentovaný ako intenzívne prežívaná a zložito vyjednávaná potreba súkromia a súčasne potreba príslušnosti ku konkrétnemu obývanému miestu a nachádzania vlastného zmyslu v ňom. Zároveň je tu diskutovaná i geograficky zásadná otázka priestorovej škály vo vzťahu k domovu poukázaním na možnosť prisúdenia významu každodenne zažívaného domova väčšiemu priestorovému celku než je typicky vnímaný domov „za zavretými dvermi“ súkromného príbytku. |