Význam RAGE polymorfizmov v progresii diabetickej nefropatie

Warning

This publication doesn't include Faculty of Economics and Administration. It includes Faculty of Medicine. Official publication website can be found on muni.cz.
Authors

KURICOVÁ Katarína TANHÄUSEROVÁ Veronika BARTÁKOVÁ Vendula LINHARTOVÁ Petra PÁCAL Lukáš SVOJANOVSKÝ Jan KRUSOVÁ Darja OLŠOVSKÝ Jindřich BĚLOBRÁDKOVÁ Jana ŘEHOŘOVÁ Jitka KAŇKOVÁ Kateřina

Year of publication 2012
Type Conference abstract
MU Faculty or unit

Faculty of Medicine

Citation
Description Úvod: Zvýšená tvorba neskorých produktov glykácie (advanced glycation end-products, AGE) je jedným z nežiaducich metabolických efektov dlhodobej hyperglykémie. AGE sú schopné priamo modifikovať makromolekuly (proteíny a lipidy), čo má za následok zmenu ich štruktúry a funkcie. Taktiež sa viažu na špecifické receptory RAGE (Receptor for AGE) vyskytujúce sa na membránach rôznych buniek, čím ich aktivujú. Systém AGE/RAGE je jedným z kľúčových mechanizmov hyperglykémiou indukovaného poškodenia buniek u diabetu. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť, či existuje vzťah medzi variabilitou v géne kódujúcom RAGE, progresiou diabetickej nefropatie (DN) a morbiditou a mortalitou asociovanou s diabetom. Metodika: Do prierezovej štúdie bolo zaradených celkom 423 diabetikov 1. a 2. typu (trvanie viac ako 10 rokov) s rôznym stupňom postihnutia obličiek definovaným na základe množstva albumínu v moči: normoalbuminuria (n=77), mikroalbuminuria (n=126), proteinuria (n=169) a terminálne zlyhanie obličiek (ESRD, n=51). Kohorta (mimo ESRD pacientov) bola sledovaná po dobu 39 mesiacov. DNA bola izolovaná z leukocytov periférnej krvi. Genotypizácia variant RAGE (-429T/C, -374T/A, G82S, 1704G/T, 2184A/G, 2245G/A) bola prevedená metódami založenými na polymerázovej reťazovej reakcii. Haplotypy sme rekonštruovali in silico pomocou software PHASE. Klinické end-points: (1) renálna udalosť (progresia DN o štádium ďalej alebo dosiahnutie ESRD), (2) kardiovaskulárna udalosť (MCVE: nefatálny infarkt myokardu), (3) kardiovaskulárna mortalita (CVM: fatálny infarkt myokardu alebo mozgová príhoda, náhla smrť) a (4) celková mortalita (ACM). Výsledky: Progresie DN bolo dosiahnuté u 22,9 % subjektov, MCVE u 8,2 %, CVM u 10 % a ACM u 19,8 %. Našli sme rozdiel v alelových i genotypových frekvenciách polymorfizmu 2245G/A medzi diabetikmi bez DN a s DN (P=0,001 a 0,0004). U ostatných polymorfizmov rozdiel zistený nebol. Pri rekonštrukcii haplotypov a následnom porovnaní medzi skupinami bola nájdená vyššia frekvenciae haplotypu RAGE2 u diabetikov s DN. Vplyv RAGE polymorfizmov na dosiahnutie jednotlivých klinických end-points bol študovaný pomocou Kaplan-Meierovy analýzy. V jednolokusovej analýze nebol nájdený žiadny vzťah, pri haplotypovej analýze bol identifikovaný haplotyp RAGE2 ako rizikový vo vzťahu ku kardiovaskulárnej mortalite (P = 0,04, log-rank test). Záver: Interindividuálna variabilita v géne kódujúcom RAGE predstavuje potenciálne významný genetický rizikový faktor kardiovaskulárnej mortality diabetikov. Poďakovanie: Práca bola podporená grantom IGA MZ ČR (NT/11405-6).
Related projects:

You are running an old browser version. We recommend updating your browser to its latest version.